Legislatíva dotýkajúca sa problematiky mládeže a práce s mládežou je kľúčovým východiskom pre všetky opatrenia týkajúce sa mladých ľudí. Tak, ako sa veľkej časti exekutívy týka téma mládeže, podobne mnoho zákonov sa týka témy mládeže čiastočne alebo úplne. Medzi tú najpodnetnejšiu domácu legislatívu patrí zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, vyhláška o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení a do tretice zákon o podpore práce s mládežou.
Podstatnými nelegislatívnymi dokumentami v oblasti mládeže sú Stratégia SR pre mládež a na medzinárodnej scéne je to Stratégia EÚ pre mládež.
Zákon a vyhláška o školskej samospráve
Zákon č. 596/2003 Z. z. Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2003 a naposledy novelizovaná v decembri 2021 a Vyhláška č. 291/2004 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení z roku 2004 a upravená v roku 2009.
Zákon, okrem iného, definuje školskú samosprávu, ktorú vykonávajú sami mladí ľudia. Definuje radu školy zriaďovanú na škole, obecnú školskú radu v meste či dedine a územnú školskú radu v samosprávnom kraji. Tieto tri rady sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Vyhláška ďalej uvádza podrobnosti konkretizuje samotný zákon.
Podstatnou je aj tá časť zákona, kde zákonodarca definuje školský parlament. Ten reprezentuje žiakov základnej školy alebo strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi, vedúcim pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom a navonok. Na rozdiel od hore zmienených rád, členmi parlamentu sú výhradne žiaci školy. V IUVENTE dlhodobo pracujeme s mládežou na tom, aby parlamenty neboli mimoškolským krúžkom ale skutočným demokratickým hlasom študentov.
Zákon o podpore práce s mládežou
Zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z 2. júla 2008 a novelizovaný 1. januára 2022 upravuje podporu práce s mládežou, neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou, financovanie práce s mládežou, akreditáciu vzdelávacích programov v oblasti práce s mládežou a dobrovoľnícku službu v rámci práce s mládežou.
Výber z obsahu zákona:
- vznikol legislatívny rámec pre postavenie a fungovanie mládežníckeho parlamentu a pre jeho vzťah so samosprávou
- zaviedol sa inštitút značky kvality “Moderné centrum mládeže“
- rozšírili sa kompetencie akreditačnej komisie v oblasti práce s mládežou, ktorá posudzuje žiadosti o akreditácie vzdelávacích programov a hodnotí žiadosti o udelenie značky kvality “Moderné centrum mládeže“ udeľovanej ministrom školstva
- znížila sa miera spolufinancovania žiadateľov o dotáciu z 20 % na 10 % a možnosť zahrnúť do spolufinancovania aj hodnotu dobrovoľníckej činnosti
- zaviedla sa povinnosť bezúhonnosti pre osoby pôsobiace v práci s mládežou
- novela definovala pojmy aktérov v práci s mládežou ako napríklad – pracovník s mládežou (môže ním byť aj dobrovoľník, ktorý má odbornú spôsobilosť na PsM), koordinátor práce s mládežou, lektor v oblasti PsM
- zadefinovala sa samotná práca s mládežou, neformálne vzdelávanie v oblasti PsM a participácia
- podporuje sa práca s mládežou na regionálnej a lokálnej úrovni (VÚC a mestá majú povinnosť a obce možnosť vypracovávať koncepčné dokumenty rozvoja práce s mládežou; VÚC majú povinnosť mať koordinátora práce s mládežou; mestá a obce majú možnosť ustanoviť koordinátora práce s mládežou)
Stratégie pre mládež
Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2021 – 2028
Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2021 – 2028 vychádza z poznatkov a dôkazov o skutočných potrebách mladých ľudí a je výsledkom konštruktívneho dialógu mládeže so zástupcami verejnej správy, samosprávy a mimovládneho sektora. Počas dvoch rokov trvajúcich konzultačných procesov prípravy sa zapojilo viac ako 300 subjektov z celého Slovenska. Vychádza zo základných zásad, ako sú dôstojnosť, spravodlivosť, rovnosť, rešpekt a autonómia, a súčasne sa opiera o princíp aktívnej účasti, inklúzie a rovného prístupu k príležitostiam. Mládežnícka politika, ako príprava, tvorba, ovplyvňovanie a uvádzanie do praxe širokého spektra opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú kvalitu života mladého človeka, sa realizuje na miestnej, regionálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni, preto podporuje dosiahnutie zmysluplnej občianskej, ekonomickej, spoločenskej, kultúrnej a politickej účasti mladých ľudí na všetkých úrovniach.
Zákon č. 282/2008 za mládež považuje všetky osoby do 30 rokov, čo tvorí 32,7 % obyvateľstva Slovenska. Mladí ľudia nie sú homogénnou skupinou, ale majú rôzne záujmy a potreby, ktoré závisia od ich veku, pohlavia, rodu, presvedčenia, náboženstva, vzdelania, kultúry, ekonomického a sociálneho statusu a mnohých ďalších faktorov. Stratégia sa snaží reflektovať túto rôznorodosť v jednotlivých oblastiach a opatreniach.
Vláda Slovenskej republiky sa jej prijatím zaväzuje vytvárať podmienky pre mladých ľudí, ktoré im umožnia naplno rozvinúť svoju osobnosť, potenciál, slobodne sa realizovať, byť plnoprávnymi členmi spoločnosti a nadobudnúť také vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ktoré im prinesú osobné naplnenie, napomôžu viesť kvalitný život, začleniť sa na trhu práce, či založiť si vlastnú rodinu v dospelom veku. Ciele Stratégie a k nim prislúchajúce opatrenia prispievajú a napomáhajú tomu, aby mladí ľudia konali udržateľne, morálne a zodpovedne, mali kľúčové kompetencie potrebné pre život, boli aktívnou súčasťou komunity a spoločnosti, mysleli kriticky a kreatívne, poznali svoje práva, a dbali na svoje fyzické a psychické zdravie. Orgánom štátnej správy, ktorý má koordinujúcu úlohu pri plnení týchto cieľov je ministerstvo školstva.
Stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027
Stratégia SR pre mládež nadväzuje na Stratégiu Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027 a stotožňuje sa s jej vymedzením aktuálnej situácie mladých ľudí. Podľa nej majú mladí ľudia záujem prevziať kontrolu nad svojimi životmi, zapájať sa a podporovať ostatných. Napriek tomu čelia neistote týkajúcej sa svojej budúcnosti v dôsledku technologických zmien, demografických trendov, diskriminácie, sociálneho vylúčenia, falošných správ či dopadov pandémie COVID-19. Mladí ľudia potrebujú byť odolní a schopní prispôsobiť sa rôznym aktuálnym aj budúcim výzvam. Mnoho mladých ľudí je tiež znepokojených globálnymi otázkami ako sú klimatické zmeny, mier a bezpečnosť.
Stratégia EÚ sa snaží riešiť súčasné aj nadchádzajúce výzvy, ktorým čelia mladí ľudia v celej Európe. Poskytuje rámec cieľov, zásad, priorít, kľúčových oblastí a opatrení pre spoluprácu týkajúcu sa politiky v oblasti mládeže pre všetky príslušné zainteresované strany s náležitou pozornosťou venovanou zapájaniu mladých ľudí, ich spájaniu a posilňovaniu ich postavenia.
Zapájaním, spájaním a posilňovaním postavenia všetkých mladých ľudí môže politika v oblasti mládeže prispieť k úspešnému splneniu vízie kontinentu, v rámci ktorej môžu mladí ľudia využiť príležitosti a byť spojení s európskymi hodnotami. Európske ciele v oblasti mládeže predstavujú pre Európu víziu, ktorá umožní mladým ľuďom realizovať ich úplný potenciál. Stanovujú medziodvetvové oblasti, ktoré ovplyvňujú životy mladých ľudí, a poukazujú na to, ktoré výzvy treba riešiť.
